Ss!-9.kapitola

26. září 2008 v 0:58 | jayne |  **Spomeň si!**
ešte sa mi nestalo, aby som napísala kapitolu za jeden deň a to hneď na prvý krát..to robí tá choroba..asi má na mňa dobrý vplyv :D..nechce sa mi čakať, kým sa uráčite napísať mi viac ako 5 kometárov a tak to sem dávam už teraz..dúfam, že sa bude páčiť..mám trošku divnú náladu a tak sa to odzrkadľuje aj na poviedke a chýba mi tam hmor, ale verte, že v ďašej kapitole už chýbať nebude..
Venujem to:Lii,passii a mynamesm-za komentáre pri minulej kapitole a xaxushqe- za nádherný komentárik a veľkú podporu, ktorú u nej mám..ďakujem Bubik, ľubkam ťa
tak sa pusťte do čítania a nechajte mi prosím komenty aj pri minulej kapitolke :))

9.kapitola- Nový priateľ, hádka a nevraživé pohľady

"Čo si o sebe tá krava myslí? Myslí si, že ma bude urážať a ja to nechám len tak? Tak to sa neskutočne mýli. Tá bosorka ešte zaplatí za to čo si ku mne dovoľuje. Teraz spozná, kto je skutočná Suzan Newtonová." rozčuľovala som sa na ceste do hradu. Keď som sa tam konečne dostala, začala som rozmýšľať čo budem teraz robiť. Herbológiu sme mali mať dvojhodinovku takže to znamená, že mám ešte viac ako hodinu voľno. Čo mám teraz robiť?

Odniesla som si veci do izby a zvalila sa na kreslo pred krbom. Na jedlo som nemala chuť a do knižnice sa mi ísť nechcelo. Sedela som a hľadela do plameňov. Pri som sa mi hlavou vírilo množstvo myšlienok a ja som ich nechala len tak voľne plynúť. Ani som nepočula keď sa portrét otvoril a dnu niekto vošiel. Nepočula som ani to, že ten niekto vyšiel hore do izby, odniesť si veci, a vrátil sa naspäť. A nepočula som dokonca ani to, keď si ten dotyčný prisadol ku mne.

"Nad čím premýšľaš?" spýtal sa. Ja som sebou vystrašene trhla a otočila sa naňho.

"Tak rôzne." povedala som vyhýbavo. Netušila som ako sa mám k nemu správať. Lebo som netušila ako sa on doteraz správal ku mne.

"Čo tu robíš?" spýtala som sa ho.

"Aj mňa vyhodila. Snažil som sa nejako upútať Siriovu pozornosť a ona sa naštvala a vyhodila nás." povedal s úsmevom, ale hneď na to zvážnel.

"Čo si mu urobila? Nechcem ťa z ničoho obviňovať, ale po tom čo ste sa rozprávali už nič nevníma. Celý čas mlčí a rozmýšľa." spýtal sa starostlivo. Bolo vidieť, že ho má naozaj rád a robí si oňho starosti.

"On vie rozmýšľať?" spýtala som sa naoko prekvapene. Rozosmial sa.

"Asi neuveríš, ale áno. Už sa mu to pár krát podarilo." hovoril so smiechom. "Ale vážne, čo sa tam stalo?"

"Nič, iba som mu povedala svoje meno." odvetila som. Bola som naozaj zvedavá na jeho reakciu ak sa to tiež dozvie.

"Aha, ale aj tak nechápem, prečo ho to tak rozhodilo. Čo je na tvojom mene také zvláštne?" vyzvedal ďalej.

"To nebude tým menom, ale skôr tým, kým som bola predtým." odpovedala som.

"?" nechápal.

"Som Suzan Newtonová." povedala som a čakala na jeho reakciu. Obočie mu vyletelo až k oblakom a s prekvapeným výrazom mohol konkurovať aj Blackovi.

"Držíš sa lepšie." skonštatovala som. Zavrtel hlavou, aby sa prebral.

"Už chápem, prečo bol taký."
"No, ale musím povedať, že si sa naozaj zmenila. Myslím k lepšiemu. Vyzeráš dobre." pochválil ma.

"Ďakujem." usmiala som sa. Neviem prečo, ale mala som k nemu dôveru a tak som sa nebála povedať mu pravdu.

"Vieš, nevedela som ako sa mám k tebe správať, lebo neviem ako si sa správal ty ku mne. Lily mi to síce hovorila, ale bolo to dosť skreslené, vzhľadom na to, že ťa neznáša." začala som vysvetľovať. Keď som spomenula Lily v očiach sa mu zablyslo, ale keď som povedala, že ho neznáša, to sklamané povzdychnutie sa nedalo prehliadnuť. On ju má asi naozaj rád.

"Ale teraz ti už verím, aj keď stále neviem ako to bolo predtým."

"Ako to myslíš, že nevieš ako to bolo predtým? Ty si to nepamätáš?" pýtal sa zmätene.

"No to si trafil. Nepamätám. Nepamätám si nič z môjho doterajšieho života."

"Ale ako je to možné?" Bol úplne zmätený, ale v jeho hlase som počula starosť a zvedavosť.

"V lete, teda vlastne na konci leta, sme ja a moja rodina mali autonehodu." hovorila som a oči sa mi začali zalievať slzami. Prestala som a pár krát zamrkala, aby som ich zatlačila naspäť, ale veľmi to nepomohlo.

"Rodičia a brat pri tom zomreli a ja som stratila pamäť. Starala sa o mňa teta." rozprávala som a pri tom plakala. Posadil sa vedľa mňa a privinul si ma do náručia. Silno ma objal a ja som mu objatie opätovala.

"Nepamätám si nič, nič čo som prežila do teraz. Ani svoju rodinu, ani svojich priateľov, ani túto školu. Proste nič. Keď som sem prišla, chcela som začať nový život, ale všetko ma stále vedie späť do minulosti. Do minulosti, ktorú nepoznám. Najprv to bol Sirius, potom tá mačka a teraz Conellová. Vôbec netuším o čom to tam hovorila." rozprávala som ďalej.

"Conellovú si nevšímaj. Ona nemá rada nikoho, ale na teba si zasadla už v 2. ročníku. Nikto netuší prečo, ale je to tak. Vždy si len sklopila hlavu a počúvala tie jej urážky. Ale dnes si bola fakt dobrá. To ako si sa jej postavila bolo skvelé. Som na teba hrdý." povedal. Za tieto slová som mu bola neskutočne vďačná. Silnejšie som ho k sebe pritisla.

"Ďakujem ti. Ďakujem, za to čo si povedal." zašeptala som.

"Čo si myslíš o Siriovi?" spýtal sa po chvíli. Strnula som. Ako to myslí?

"Ako to myslíš?"

"Čo si o ňom myslíš? Keby si ho neznášala volala by si ho Black, ale pred chvíľou si mu povedala Sirius." povedal.

"Nechápem čo tým myslíš. Veď ja ho neznášam ako si povedal a volám ho Black. Stále." bránila som sa, aj keď to neznelo veľmi presvedčivo.

"Neklam. Teraz si mu povedala Sirius a už som ťa počul pár krát ho tak nazvať. Tak to vysyp. A netvrď mi, že sa ti nepáči." naliehal. Prečo má také dobré argumenty? Dokelu.

"Tak dobre. Netvrdím, že sa mi nepáči, lebo musím uznať, že vyzerá fakt božsky." povedala som a hneď na to si zakryla rukou ústa. Ježíš, ja som blbá. Ale on sa iba začal smiať.

"Vedel som to."

"Ako to myslíš, že vedel?" nechápala som.

"Nemysli si, že keď sa pozerám na Lily, nič okolo si nevšímam." povedal. "Všimol som si ako naňho nenápadne pokukuješ. A nesnaž sa to zaprieť. Ja som ťa videl." dodal hneď, keď videl, ako sa nadychujem k protestu. Iba som si povzdychla a prikývla na znak súhlasu.

"Je to tak, ale aj tak je to debil." dodala som, aby to nevyzeralo tak, že som doňho zabuchnutá, ako všetky tie barbie. On sa len od srdca zasmial.

"S tým súhlasím, občas sa tak naozaj správa a je ťažké s ním vychádzať. Často sa urazí aj pre totálnu hlúposť a maličkosť. Často veci zbytočne zveličuje. To je proste Sirius." opisoval svojho kamaráta. Potom sa ku mne sklonil a ticho mi zašepkal do ucha. "Ale ja tak ho mám rád. Je mi ako brat. Dal by som zaňho aj život." povedal vážne. Usmiala som sa. Vedela som ako to myslí a vedela som, že by to naozaj urobil keby bolo treba.

Zrazu sa spoza rohu vyrútil Sirius...vlastne Black a rýchlym krokom okolo nás prešiel. Hodil po nás naštvaný výraz a protivne prehlásil:
"Keď sa už chcete oblizovať, choďte radšej niekde inde. Ostatní na to nie sú zvedaví." A vybehol z klubovne.

Nechápavo sme na seba pozreli. O čom to dopekla hovoril? James vyskočil na nohy a rozhodoval sa či ísť za ním, alebo ostať so mnou. Kývla som mu smerom k obrazu a on sa tam ihneď rozbehol. Zatiaľ čo sme sa tu s Jamesom rozprávali, nejako sme sa usadili tak, že on sedel rozvalený na sedačke a ja som mala hlavu položenú v jeho lone. Keď sa ku mne sklonil, aby mi to pošepkal tak to muselo asi vyzerať všelijako. Až teraz som pochopila, čo si Sir...Black myslel, že sme tu robili.

Ani sme si nevšimli, že hodina už dávno skončila a študenti sa vracajú do klubovne. Vôbec sme si okolie nevšímali. V klubovni, ale aj tak nebolo veľa študentov, lebo väčšina bola na obede. Všimla som si, že portrétová diera, nie je zavretá a tak som sa išla pozrieť prečo. Prišla som bližšie a začula som hlasy. Hádali sa. Došlo mi, že sú to James a S...Black. Zastala som za rohom a počúvala. Viem, že cudzie rozhovory sa nemajú počúvať, ale nemohla som si pomôcť.

"Čo ti zase preletelo cez nos, Tichošľap?" pýtal sa nechápavo James.

"Ty sa ešte pýtaš? Práve som ťa videl bozkávať sa s Newtonovou a ty sa čuduješ čo mi preletelo cez nos?" kričal Sirius. Vôbec sme sa nebozkávali, tak nech sa spamätá.

"My sme sa nebozkávali. Neviem, čo si videl, ale určite sme sa nebozkávali." odporoval James.

"Jasné, vy ste sa iba bavili na môj účet, že? Počul som vás. Ty si hovoríš kamarát. Predo mnou sa správaš ako najlepší priateľ a za chrbtom ma ohováraš s mojím najväčším nepriateľom. Naozaj ti ďakujem pekne." reval Black. Ešte raz naňho naštvane pozrel a odpochodoval preč.

James sa pomaly zo zvesenou hlavou vrátil späť do klubovne a keď ma uvidel stáť za rohom, strnulo zastal. Vystrašene na mňa pozrel, keď zbadal slzy v mojich očiach. Prišiel až ku mne a objal ma.

"On to tak nemyslel, Suzie." povedal upokojujúco, ale počula som v jeho hlase smútok. Zamietavo som pokrútila hlavou.

"Mne je jedno čo hovorí o mne, ale mrzí ma to, čo povedal tebe. Kvôli mne si sa pohádal so svojím najlepším priateľom. To som nechcela. Nechcela som, aby sa niečo také stalo." vzlykala som.

"Ty za to nemôžeš, Suzie. On mal zlú náladu a proste sa potreboval na niekoho vykričať."

"Ale zlú náladu mal tiež kvôli mne." vzlykala som ďalej. Neviem čo to so mnou je, ale proste som nemohla prestať plakať. Nešlo to.

Zobral ma do náručia a odniesol naspäť k tomu kreslu pri krbe. Sadol si naň a mňa si položil do lona. Schúlila som sa v jeho náručí a pomaly sa ukľudňovala, až som nakoniec zaspala. Dnes toho na mňa bolo strašne veľa.

***
"Suzie, Suzie." budil ma niekto. Nesúhlasne som zamrnčala a odmietala otvoriť oči.

"No tak Suzie, preber sa. Musíme ísť." naliehal ten dotieravý hlas.

"Kam?" podarilo sa mi zo seba vydrať tak zložitú vetu.

"Na trest. Zabudla si? O 4 máme trest u Conellovej."

"Ahh, niee. Ja tam nejdem. Povedz, že mi je zle alebo si niečo vymysli. Mne sa tam nechce ísť. Chce sa mi spať. V noci som nič nenaspala." Vyhovárala som sa.

"Kľudne jej to poviem, ale tým jej iba dokážeš, že sa jej bojíš." provokoval ma, ale zabralo to. Otvorila som oči a posadila sa.

"Tak dobre. Poďme." povedala som a vstala.

"A kto dvihne mňa?" spýtal sa lenivo a ďalej sedel v kresle. Chytila som ho za ruku a začala ťahať. Ťahala som ho zo všetkých síl, ale s ním to ani nehlo. Podarilo sa mi, iba skončiť znova v jeho náručí. Obaja sme sa rozosmiali a ja som to skúsila znova. Tentoraz sa to podarilo, ale nie tak presne. Skončili sme na zemi a ja, nanešťastie, pod ním.

"Zlez zo mňa, si ťažký." snažila som sa ho odstrčiť, ale pri tom som sa smiala a to mi vôbec nepomáhalo. Nakoniec zo mňa predsa len zliezol a dokonca mi pomohol sa aj postaviť. Keď sme už stáli pevne nohami na zemi, obzrela som sa a zbadala ako na mňa Lily a Chris zarazene hľadia. Usmiala som sa a zakývala im, ale to čo urobili oni ma zarazilo. Lily preletela mňa a Jamesa zlostným pohľadom a zo zdvihnutou hlavou odkráčala preč. Chris na mňa obviňujúco pozrela a vybrala sa za Lily. Chcela som sa rozbehnúť za nimi, ale zastavila ma Jamesova ruka. Pozrela som naňho s otázkou v očiach.

"Musíme ísť, Suzie. Porozprávate sa potom." povedal chlácholivo. Nemo som prikývla a vybrala sa za ním. Rukou ma objal okolo pliec a takto sme sa vybrali ku kabinetu profesorky Conellovej.

 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Anketa

Mám pokračovať v písaní Ss! ďalej??

určite áno 75.5% (74)
ako chceš 13.3% (13)
radšej nie 11.2% (11)

Komentáře

1 passia passia | Web | 26. září 2008 v 13:24 | Reagovat

super kapitola si sikulka 8-) som cakala cely cas ako sa rozpravali s jamesom, kedy sa tam objavi sirius heh aj ta lily ma napadla ze ci ich tak neuvidi tesim sa na dalsiu kapcu mimochodom aj ja samusim pochvalit, ze som napisala novu kapitolu

2 Lia Lia | 26. září 2008 v 13:27 | Reagovat

nooooooo..mne sa to paci....pekneee:)..sa t zamotava..:)

3 mynamesm mynamesm | Web | 26. září 2008 v 14:41 | Reagovat

jeeeeeeeeeeeeeeeeej, dakujem strasne pekne za venovanie:))

a kapitolka je hrozne pekna:) strasne sa mi pacila ta no zapletka:) proste dzivo naaranzovane!! sirius je ziarlivy, asi z akeho dovodu:-D:-D

nie, ale vazne nadherna kapitola:) tesim sa na dalsuiu!!!

4 CiHaLeMa CiHaLeMa | Web | 26. září 2008 v 17:20 | Reagovat

ejhaaaaaaa mo to bolo.............. hustee (neznasam to slovo ale to mi prave napadlo cize... :D ) ...

fuuhaa fakt vydarena kapitola ;))

som zvedava ako to nakoniec skonci

waaaaaaaaaaaa a uz lily citi nieco k jamesovi ked sa tak urazila :D jak ziarliva manzelkka mi pripadala :D:D:D:D

super kapca...

pa

:D

5 Annie Annie | 26. září 2008 v 17:46 | Reagovat

ta kapitolka je pěkná a mně ůbec nevadí že je trošku vážnější...je super jak se každej diví když zjistí kdo je;-))a jak lily se siriusem žárlili.....fakt super;-))

6 tonks tonks | Web | 26. září 2008 v 19:14 | Reagovat

jéé, obe kapitoly boli dobré... najprv zaujatá profesorka, potom "aférka" s jamesom... len tak ďalej a môžeš konkurovať passii v jej "klbkovom" príbehu :DDD ale nie, je to fajn ;)

7 wisty wisty | E-mail | Web | 26. září 2008 v 20:21 | Reagovat

jé, já chci pokračování!!! to je naprosto skvělý, že sou Suzie a Jimmy kámoši:) pěkně si tím přibarvila děj:) tak a´t už je tady další kapča:)

8 Hannah x) Hannah x) | E-mail | Web | 26. září 2008 v 20:41 | Reagovat

Pekná kapča... Moc se mi líbila...Rychle přidej další...:)))

9 lenee lenee | E-mail | Web | 26. září 2008 v 20:42 | Reagovat

jajkva moja....neverim, ze si chora...a ani mi nedas vediet...:( ah inak ked sa ti chce tak checkni blog....hybas...tesim sa ked dojdes...pa super kapitola inak....

10 romuska romuska | Web | 28. září 2008 v 13:50 | Reagovat

tak to je teda niečo:DDD páči sa mi to kamarátstvo medzi Suzie a Jamesom:) aj keď Sirius je teraz dosť naštvaný.... a baby sú asi tiež prekvapené...nečudujem a im po tom, čo videli

teším sa na pokračko:)))

11 nezvestna nezvestna | Web | 29. září 2008 v 11:11 | Reagovat

Jej nová kapitola krása som vedľa... no teraz ku komentovaniu páči sa mi veď ako inak.... supeř ďalšie ale rýchlo :-D

12 LG LG | Web | 2. října 2008 v 16:37 | Reagovat

to je čím dál tím zajmavější :D jen tak dál a doufám že se to brzy rozmote protože ja nejsem nějak moc trpělivá xD

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.