Ss!-10.kapitola

1. října 2008 v 12:58 | jayne |  **Spomeň si!**
no sklamali ste ma..dala som vám tu 2 kapitoly za sebou a sú tu už skoro týždeň, ale s komentármi ste sa nepretrhli..čakala som viac..no, ale nechám to tak..dúfam, že sa polepšíte a v tejto kapitole ma zahrniete toľkými komentármi, že sa ani nespamätám
no tak tu máte ďalšiu kapču..síce tam ešte stále nie je ten humor, ktorý tam väščinou býva, ale posnažím sa to napraviť..ešte vždy som chorá, ale písať teraz nemôžem, lebo musím čítať toho Macbetha
a k tomu mám rozpísanú 11.kapitolu, ale niekde v polovici som sa zasekla a neviem sa pohnúť ďalej..no uvidím ako to zvládnem..ešte vám sem hodím anketu
zatiaľ vám prajem príjemné čítanie :)

10. kapitola- Trest
Došli sme až ku kabinetu profesorky Conellovej a zaklopali na dvere. Ozvalo sa "Ďalej." a my sme vstúpili dnu. Na prahu dverí sme sa, ale zarazili. James mi nepovedal, že ON tu bude tiež. Pozrela som naňho trochu vyčítavo.
"Zabudol som." pošepol mi do ucha. Prikývla som a otočila sa na Conellovú, čo od nás bude chcieť.
"Pôjdete do zakázaného lesa, nazbierať bylinky pre profesora Slughorna. Keďže prácu v skleníku mi ako trest pre vás zakázali, nič iné vám dať nemôžem. Tu máte zoznam rastlín. Chcem ich tu mať všetky do rána." prikázala a strčila mi zoznam do ruky.
"Do rána?" zopakovala som šokovane. "To máme v tom lese stráviť celú noc?"
"To je na vás, ako dlho vám to bude trvať." povedala posmešne a vyhodila nás vonku. Pred dverami nás čakal Filch a ten nás mal zaviesť až ku kraju lesa.
"Ja si skočím ešte hore pre prútik. Stretneme sa vo Vstupnej hale." povedala som a chcela sa rozbehnúť do izby, ale Filch ma zastavil.
"Žiadne také. Mám príkaz odviesť vás všetkých až k lesu a nikoho nepustiť, aby odišiel. Takže máte smolu, slečna." zasmial sa. Špinavec jeden.
"Sú len dvaja ľudia, ktorých neznášam viac ako čokoľvek iné. Conellová a Filch." Pošepkala som Jamesovi. On len chápavo prikývol. "a ešte Black." dodala som pre seba, ale James ma počul a zamračil sa na mňa.
"Pamätaj na to o čom sme hovorili v klubovni. Vieš, že ja si všímam aj iné veci. Tak sa to nesnaž popierať." povedal mi prísne.
"Dobre." priznala som neochotne a otočila sa mu chrbtom, aby to vyzeralo tak, že sa hnevám. Ale on si ma s úsmevom pritiahol bližšie a odmietal ma pustiť. Počula som ako Black za nami zavrčal, ale nevenovala som tomu pozornosť.
Došli sme až na kraj lesa, kde nás Filch opustil, našťastie, a mi sme sa vybrali do hlbín lesa. Na jednom rázcestí sme si rozdelili zoznam na polovicu a Black sa vybral jednou cestičkou, zatiaľ čo ja s Jamesom sme sa vybrali druhou.
Ponárali sme sa hlbšie do lesa a obloha nám mizla z dohľadu. Jamesa som sa odmietala pustiť za čokoľvek na svete. Držala som sa ho ako kliešť a on sa skoro ani nemohol hýbať.
"No tak, Suzie. Upokoj sa. Tu sa nám nič nemôže stať." povedal pokojne. Niekde za nami zapraskala vetvička.
Vrhla som sa mu okolo krku a vyčítavo naňho pozrela.
"Tak nič sa nám tu nemôže stať? A prečo sa to potom volá Zakázaný les?" spýtala som sa ho naštvane. Ten jeho pokoj ma vyvádzal z mieri.
"V tejto časti lesa sa nám nemôže nič stať. Ďalej to už bude nebezpečnejšie. A preto ty ostaneš tu, zatiaľ čo ja pôjdem nazbierať tie rastliny." povedal.
"Čože? Ty ma tu chceš nechať samu? Zbláznil si sa. Bez teba tu neostanem. Chcem ísť s tebou."
"Nie, tam je to nebezpečné. Tu máš zopár rastlín, ktoré musíš nájsť v tejto oblasti. Nie je toho veľa a nie je to ďaleko. Iba kúsok týmto smerom. Keď to budeš mať počkaj ma tam. Prídem ako najrýchlejšie to pôjde." povedal a rozbehol sa preč. To snáď nemyslí vážne. On ma tu skutočne nechal. Tak toto mu nedarujem.
"Za toto ťa zabijem, James Potter. Ak ťa v tom lese niečo nezožerie zabijem ťa ja sama." vyhrážala som sa mu, aj keď to nemohol počuť. "Ani len prútik nemám. Doriti."
Pomaly som postupovala po cestičke smerom, kam mi ukázal, že mám ísť a snažila sa nájsť tie prekliate rastliny. Obloha tu nebola skoro vôbec vidieť, ale na cestu som videla. Vládlo tu také tajomné a strach naháňajúce šero. Za jedným kríkom presne oproti mne som zbadala nejaký pohyb. Zastala som a nastražila uši, či niečo nepočujem. Keď sa dlhú chvíľu nič nedialo, pomaly som sa pobrala ďalej, ale stále som mala uši napnuté.
***
Blúdila som tu už asi hodinu a konečne som našla všetky potrebné rastliny. Unavene som si sadla na jeden starý kmeň a pozorovala som okolie, či náhodou neuvidím vracajúceho sa Jamesa. Už ma napadlo aj to, že na mňa zabudol alebo sa mu nebodaj niečo stalo. Všetky obavy som zahnala do ústrania a ďalej ho vyčkávala.
Zrazu, asi 6 m odo mňa niečo zapraskalo. Vystrašene som nadskočila a snažila sa zistiť čo to bolo.
"James? Si to ty?" spýtala som sa vystrašene. Nikto mi však neodpovedal.
"James?" môj hlas sa triasol. Z tieňa predo mnou vystúpil veľký čierny pes a vyceril na mňa svoje obrovitánske biele zuby.
"James!" zavolala som hlasnejšie, ale ten pes ešte viac zavrčal. Začal sa ku mne približovať a ja som začala ustupovať. Zrazu som sa potkla o kmeň stromu, na ktorom som pred chvíľou sedela a spadla som na chrbát.
"James." zašeptala som vystrašene. "Sirius." ledva som sa sama počula vysloviť jeho meno, ale ten pes to počul a strnul. Prekvapene na mňa pozrel.
"SIRIUS!" zreval James. "Okamžite ju nechaj na pokoji!" rozkázal. Ten pes znova vyceril svoje tesáky, tento krát na Jamesa, ktorý sa tu znenazdajky objavil.
"Prestaň Sirius. Už sa o to nikdy viac nepokúšaj." kričal naňho James a mne až teraz začalo dochádzať o čo tu vlastne ide. Ten pes je SIRIUS! Keď mi došla táto skutočnosť, jediné, čo som chcela v tej chvíli urobiť, bolo skočiť po ňom a vytriasť z neho dušu.
"Ty idiot. Vieš ako som sa bála? Mohla som dostať infarkt. Si vôbec normálny. Ani netušíš ako si ma vydesil. Skoro som umrela od strachu." vrieskala som po ňom a rozbehla sa k nemu.
James ma našťastie chytil okolo pása a aj keď som sa vzpierala, nepustil ma. Keby ma pustil, v tomto lese by sa stala vražda, za to vám ručím.
Sirius...teda ten pes...vlastne Black sa zo stiahnutým chvostom otočil a odbehol niekde do útrob lesa.
Ja som sa vyčerpane zviezla na zem. James si ku mne kľakol a objal ma. Po koľkí krát dnes?
"Si v poriadku? Nič sa ti nestalo?" pýtal sa starostlivo.
"Nie, som v pohode. Iba ma strašne vydesil." upokojila som ho.
"Máme všetko? Rada by som sa vrátila naspäť." požiadala som ho.
"Chýba nám ešte jedna rastlina, ale po tú skočím ráno. Teraz ťa odvediem do izby. Potrebuješ si odpočinúť. Dnes si mala ťažký deň." povedal a pomohol mi vstať.
"A čo Sirius?" spýtala som sa ho potichu.
"Neboj sa oňho. Vráti sa, keď sa upokojí."
***
Predtým ako ma James odviedol do izby, zašli sme ešte do Siene na večeru. Obed som prespala a teraz sme boli obaja poriadne hladní. Nahádzali sme do seba čo najviac jedla a nevšímajú si ostatných, odišli sme do izby.
"Ďakujem ti za všetko. Za nádherný deň prežitý s tebou a za všetko čo si pre mňa urobil. A čo všetko si stratil." dodala som pri lúčení, keď okolo nás prešiel Sirius a zamieril rovno do ich izby.
"Oňho sa netráp. Jeho to prejde a potom bude zas všetko tak ako predtým." povzbudivo sa na mňa usmial.
"To dúfam. Dobrú noc." povedala som a silno ho objala. On mi objatie opätoval.
"Dobrú." rozlúčili sme sa a každý zaliezol do vlastnej izby.
Vyzliekla som sa a vliezla si do sprchy. Presne to som potrebovala. Zmyť zo seba všetky starosti a nechať vodu, aby očistila moju myseľ. To na vode milujem asi najviac. Dokáže ma zbaviť starostí a príjemne ma povzbudiť a naladiť.
Keď som vyliezla zo sprchy a vošla do izby, dievčatá tam už boli. Lily sedela na posteli a čítala knihu. Ani na mňa nepozrela. Chris stála pred zrkadlom a upravovala sa.
Zaliezla som do postele.
"Dobrú noc." zaželala som im.
"Dobrú." odzdravila mi Chris a odišla preč. Pozrela som sa na Lily, ale tá ma úplne ignorovala. Nemala som náladu na žiadne hádky ani vysvetľovanie, a tak som si zatiahla závesy okolo postele a ľahla si. Zaspala som o pár sekúnd.
***
Ráno som sa zobudila dosť neskoro. Našťastie bola sobota. Vykotúľala som sa z postele a išla sa umyť. Dievčatá už v izbe neboli a tak som tam ostala sama. Prišla som ku skrini a otvorila ju. Hľadela som na kopy oblečenia a netušila čo si dať na seba. Cez týždeň som nosila uniformu a predchádzajúci víkend som strávila na ošetrovni. Takže teraz som netušila čo si mám obliecť na víkend. Keby tu boli baby oni by mi pomohli. Ibaže oni sa na mňa hnevajú a ja ani netuším prečo.
Nakoniec som si na seba navliekla rifle, teplú bielu mikinu s kapucňou a k tomu biele tenisky. Špirála a lesk na pery sú samozrejmosť. Vlasy som si prečesala hrebeňom a nechala si ich rozpustené. Vybrala som sa pre knihu k nočnému stolíku, keď mi pohľad padol na zložený pergamen od Tlapky. Zobrala som ho do ruky a roztvorila. Myslela som si, že tam bude nejaký odkaz, ale pergamen bol úplne prázdny.
Vždy mi písal. Každý deň. Vždy ráno, potom sme si písali v priebehu dňa a večer mi písal tiež. Bol to vždy on, kto napísal ako prvý.
Napísala som mu, prečo mi nenapísal celý deň a čakala som na odpoveď. Prešlo desať minút a on mi stále neodpisoval. Bolo mi to divné, lebo povedal, že mi odpíše vždy, keď mu napíšem. Vraj ho nosí stále zo sebou a ak ho náhodou pri sebe nemá, má to vymyslené tak, že ho to upozorní stále, keď bude mať nový odkaz.
Čo to má znamenať? Snáď sa na mňa pre niečo nehnevá. Ale možné je všetko, lebo vzhľadom na to, že netuším kto to je, mohla som mu niečo urobiť alebo ma videl urobiť niečo, čo sa mu nepáčilo alebo som ho tým nejako urazila či inak mu ublížila.
Povzdychla som si. Tak už aj on sa na mňa hnevá. Keby som aspoň vedela prečo. Zložila som pergamen naspäť, zobrala som si do ruky knihu a vybrala sa do klubovne.
Hladná som nebola a raňajky som už aj tak prešvihla. Zišla som po schodoch a objavila sa v plnej klubovni. Boli tu skoro všetci chrabromilčania. Videla som Lily aj Chris sedieť v kreslách pri okne a takisto aj Jamesa sedieť s ostatnými Záškodníkmi pri krbe. Rozhliadla som sa po celej klubovni, ale nikde nebolo voľné kreslo ani stolička. Povzdychla som si. Kam si mám sadnúť? K Jamesovi nemôžem, lebo tam je Sirius. A nemám chuť sa s ním stretnúť. A k dievčatám tiež nemôžem, lebo oni sú naštvané.
Zrazu sa na mňa všetci otočili. Neviem či sa dohodli, ale až takáto náhoda to byť nemôže. James, Sirius, Lily, Chris a ešte aj Remus na mňa hľadeli a čakali čo budem robiť. Na to, že sa s nikým z nich nebavím, okrem Jamesa, sa až veľmi zajímajú o to, čo robím.
Stála som tam a netušila čo robiť. Ku komu mám ísť? Ak pôjdem k dievčatám, pošlú ma preč a ak pôjdem k Jamesovi, holky ma úplne zavrhnú. A k Jamesovi nechcem ísť, lebo je tam Black. Netuším ako sa k nemu mám chovať. Mám chuť vraziť mu, za to ako ma včera v tom lese vystrašil, ale na druhú stranu sa ho aj bojím, pretože neviem či to v tom lese mal byť iba žart, aby ma vystrašil alebo mi chcel naozaj ublížiť. Ak mi vtedy Remus hovoril pravdu, možno som naozaj prekročila jeho hranicu a takto sa mi chcel pomstiť. Keby tam James neprišiel, netuším čo by sa stalo.
Ešte vždy som tam stála a bezradne na všetkých hľadela. Potom vo mne skrsla spásna myšlienka. Vrátim sa do izby a nebudem si musieť sadnúť k nikomu z nich. Otočila som sa a vybrala sa naspäť ku schodom. Už som stála jednou nohou na prvom schode, keď ma niekto chytil za ruku.
"Suzie." oslovil ma jemne. Obzrela som sa a zahľadela sa do orieškovo-hnedých očí.
Pred očami sa mi zjavil obraz presne takých istých očí, patriacich vysokému blonďavému chlapcov, ktorý ma oslovil presne rovnako. Tak nežne a jemne. "Suzie."
Strhla som sa. Čo to bolo?
"Čo sa deje, Suzie? Zbledla si." staral sa hneď James.
"Nie, to nič nebolo. Len...asi spomienka." povedala som. Pritiahol ma k sebe a silno ma objal.
"Tak vidíš. Vravel som ti, že postupne sa ti pamäť vráti. A ja tu budem pre teba, keby si čokoľvek potrebovala."
"Ďakujem ti, James. Ďakujem za všetko. Si pre mňa ako brat. Brat, na ktorého sa môžem vždy spoľahnúť." usmiala som sa a on tiež.
"Poď si sadnúť k nám. Nebudeš predsa sedieť sama hore."
"Keď ja neviem, James. Je tam Sirius a ja...ja sa ho bojím." priznala som sa.
"Bojíš? Pre to čo urobil včera? Neblázni, Suzie. Viem, že ťa vystrašil a ja som mu už za to pekne vynadal, ale nemusíš sa ho báť. On by ti neublížil." presviedčal ma.
"Ale Remus vravel, že ak prekročím istú hranicu, mohol by mi ublížiť a včera to naozaj vyzeralo tak, že mi chcel ublížiť a nie iba ako žart, a ja teraz neviem, čo si mám myslieť."
"Remus ťa iba chcel varovať, aby si ho už neprovokovala, ale ver mi, že Sirius by ti nikdy neublížil. Nikdy. Na to ho poznám až príliš dobre. A ak by ti chcel niekto ublížiť, ja by som ťa ochránil." povzbudivo sa na mňa usmial.
"Tak dobre. Verím ti."
"Tak poď. Sadneme si." Chytil ma za ruku a spolu sme sa vybrali k Záškodníkom. Sadli sme si vedľa seba a ja som sa oňho chrbtom oprela. Otvorila som si knihu a snažila sa do nej začítať, ale stále som po očku pozorovala Siriusa. Ešte vždy som sa ho bála.
"Číta sa ti dobre?" spýtal sa ma pobavene James, asi po pol hodine. Ja som sa samozrejme strhla, lebo ma pristihol pri čine.
"Jasné. Prečo sa pýtaš?" snažila som sa tváriť, že čítam.
"No lebo som ešte nevidel nikoho, kto by tak zaujato čítal knihu hore nohami." povedal so smiechom. Ja som sa pozrela na knihu a naozaj. Mala som ju celý čas opačne. Začervenala som sa a otočila ju tak ako má byť.
"Nemôžem sa sústrediť." priznala som sa pošepky tak, aby to počul iba on a kývla som hlavou smerom k Siriusovi, ktorý nás pozoroval trochu namrzene. On chápavo prikývol.
"Počkaj ma tu. Porozprávam sa s ním." povedal a postavil sa. Kývol Siriusovi nech ide za ním a vybral sa ku schodom. Sirius na mňa zamyslene pozrel a odišiel za ním. Pozerala som za nimi, až kým mi nezmizli z dohľadu. Dúfam, že sa znova nepohádajú.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Anketa

Mám pokračovať v písaní Ss! ďalej??

určite áno 75.5% (74)
ako chceš 13.3% (13)
radšej nie 11.2% (11)

Komentáře

1 veronika veronika | 1. října 2008 v 14:42 | Reagovat

supeer

tato kapitola sa mi strasne pacila.

zaujimalo by ma preco sa baby na suzie hnevaju asi preto ze sa bavi s jamesom a lily sa to nepaci a este co to bola za spomienka

uz sa neviem dockat dalsej kapitoly ...

2 wisty wisty | E-mail | Web | 1. října 2008 v 16:16 | Reagovat

teda, tuhele povídku mám kapitolu od kapitoly rači:) tak a't už je tady další kapča, jasný? :D

3 Hannah x) Hannah x) | E-mail | Web | 1. října 2008 v 16:29 | Reagovat

Krasná kapitola... Upe mocinky pěkná...rychle přidej další...:)

4 Lia Lia | 1. října 2008 v 18:53 | Reagovat

no ako mne sa to pacilo.je to zaujimave..a nejake napady...?..no neviem......hmm...tiez mi nic take nenapada...hmm.

5 passia passia | Web | 1. října 2008 v 19:02 | Reagovat

pekna kapitola paci sa mi ako sa to vyvija

6 Annie Annie | 1. října 2008 v 21:09 | Reagovat

jéé....moc pěkný kapitolka....doufám že rychle přidáš další;-))

7 romuska romuska | Web | 2. října 2008 v 12:23 | Reagovat

hrozne sa mi to páči.....to ako sa k nej James správa:)......dúfam, že sa so Siriusom nepohádajú.....:D

8 LG LG | Web | 2. října 2008 v 17:22 | Reagovat

tohle to je prostě ... super naprosto suprový :D

9 Selene Selene | Web | 2. října 2008 v 17:24 | Reagovat

super

10 Gabrielle Gabrielle | Web | 2. října 2008 v 19:02 | Reagovat

som späť...... a konečne si začnem plnit povinnosti SB-čka. Super poviedka......ked som si precitala  prvu kapitolu odvtedy čakam ďalšie... Po Siriusovi mám najradšej Jamesa a teší ma ako sa správa.........Rýchlo ďalšiu kapitolu......PLS

11 Nath Nath | Web | 2. října 2008 v 20:02 | Reagovat

sice nechaapem, co to bolo s tym, ze ju Sirius napadol, ale supeer kapca :D:D dufam ze skoro dopises aj tu jedenastu :D:D

12 CiHaLeMa CiHaLeMa | Web | 3. října 2008 v 18:00 | Reagovat

waaa supeeer rychlo dalsiu :D:D a mam aj dobru (?) spravu co sa tyka ojho blogu - druha polka kapitoly je uz skoro na svete a mala by tam pribudnut este dnes :D:D

este raz - super kapca ;)) paa

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.